Som jednoducho (ne)obyčajná žena Zoznam autorových rubrík: Estrogén vs. testosterón, Dôležití ľudia, Súkromné, Nezaradené
Mohol to byť príbeh ako z rozprávky, kde Popoluška našla svojho bohatého princa. Možno by sme sa dočkali aj rozprávkového konca, ale v tomto prípade príbeh končí - "... a žili šťastne, až kým si Popoluška nenašla virtuálneho frajera."
Pozerám pred seba a vidím zničeného človeka. Vychudnutý muž krátko po šesťdesiatke sediaci na invalidnom vozíku zádumčivo hľadí do stratena. Ľudia ho poznajú ako alkoholika, takmer bezdomovca, ktorý vám pri akejkoľvek snahe pomôcť mu vynadá. Nemá rodinu ani priateľov a celý jeho majetok by sa zmestil do dvoch igelitiek. Prečo takto dopadol?
Nebol to príbeh ako z telenovely. Žiadne búrlivé emócie a vášnivé návraty. Bola to "len" obyčajná láska. Láska, ktorá trvala viac ako 50 rokov a navždy spojila Jána a Hanku.
Nedávno som mala krásny zážitok, ktorý ma prinútil dať si predsavzatie.
My ľudia sme už raz takí - to, po čom túžime chceme väčšinou hneď.
Nemôžem si pomôcť, ale hospodárenie našej vlády mi akosi nejde do hlavy. Peniaze zo štátneho rozpočtu sa rozkotúľali na všetky strany, zvyšuje sa náš štátny dlh a pri spýtavom pohľade každý omieľa to isté - kríza.
Upozornenie: Tento článok je plný sarkazmu a irónie, čo je len prirodzený následok absolútneho znechutenia zo sociálneho a trestno - právneho systému na Slovensku. Prečo mi je z toho všetkého ťažko vysvetlím na dvoch jednoduchých príkladoch zo života.
Ešte len ráno otvoríš oči a už sa na teba zo všetkých strán valia požiadavky. Spoločnosť má nalinkované, čo je práve in, čo je ešte v norme a čo už mimo. Ak splníš požiadavky okolia, si víťazom titulu "normálny". Ale ak budeš taký "drzý" a dovolíš si mať vlastný vkus a názor, máš smolu.
V piatok poobede sme sa pobalili a vybrali na pravidelnú každomesačnú návštevu k svokrovcom, ktorí bývajú 156 km od nás. Vtedy sme však ešte netušili, čo nás čaká...
Áno, tebe to hovorím! Neuvedomuješ si, že si premrhal ďalší deň?
Stojím tu, hľadím na teba a celé moje vnútro kričí iba jediné - odpusť! Odpusť, že si to všetko musel podstúpiť!
Kamarát Anton mi nedávno povedal, že sa pozeral na blogy a ešte stále tam nevidel ten môj. Prekvapene som sa naňho pozrela: "A mala by som nejaký mať?"
