Vďaka, Janka...

Autor: Lenka Romančíková | 21.1.2013 o 10:38 | Karma článku: 14,92 | Prečítané:  895x

Tento článok by som chcela venovať žene, ktorá trpí za to, že nezradila svoje ideály, vždy sa snažila byť čestná, spravodlivá a ľudská a pomáhať tomu, kto to v tej chvíli najviac potreboval. Nazvime ju Janka...

Vyrastala v skromných pomeroch, ale odmalička do nej a jej súrodencov rodičia vštepovali pravé hodnoty ako sú láska, viera, úcta k starším, rešpekt, zodpovednosť, ochota pomôcť... a s postupujúcim vekom sa v nej tieto silne zakorenené hodnoty rozrastali. Tesne pred tridsiatkou sa stala riaditeľkou jedného sociálneho zariadenia, ktoré bolo prvé svojho druhu na Slovensku. Musela od základu vybudovať niečo nové, neustále zháňať prostriedky na udržanie a zároveň menežovať celý chod zariadenia. Snažila sa o to, aby sa tam klienti čo najviac cítili ako doma a aby mali rovnako dôstojný život, ako aj jeho zavŕšenie. Roky som sledovala, ako bojuje za ľudí, ktorých brala ako členov svojej rodiny.Za tých, ktorí častokrát už nikoho nemali, alebo ich vlastná rodina odvrhla. Pritom to boli väčšinou ľudia s mizivým príjmom, čo bolo jedným z kameňov úrazu, pretože sa to nepáčilo jej nadriadeným. Zo všetkých síl sa snažila, aby potrebnú pomoc, ktorá bola častokrát urgentná dostali všetci núdzni a nielen tí, čo majú nadštandartný príjem. "Bila" sa za každého jedného človeka, nezáležalo na tom, či má spoločnosť naň dobrý názor, alebo akokoľvek zlý. Tlačila na lekárov, ktorí mali pocit, že ten človek si už svoje odžil a viac starostlivosti mu netreba poskytovať; no svoje vlastné zdravie zanedbávala. Roky znášala urážky, ponižovanie a doslova buzeráciu od nadriadených, ktorí ju stále bombardovali rôznymi kontrolami, len aby niečo našli a mohli ju vyhodiť. Nepodarilo sa. Bola príliš dôsledná, múdra, zbehlá v legislatíve a okrem toho mala aj jednu veľkú riaditeľskú "vadu" - bola nepodplatiteľná. Mohla by som tu teraz opísať všetky svinstvá, čo jej roky robili a nakoniec aj to najväčšie, ktorým ju dostali preč. Nebol by problém odkryť celú špinu primátora, niektorých mestských poslancov, ktorí sú mu dlžní nejakú tú službičku, hlavnej kontrolórky, ako i ďalších ľudí v službách samosprávy... Áno, dalo by sa... Ale okrem toho, že každý z vás už má iste plné zuby špiny hromadiacej sa v našej republike, ktorá bude čochvíľa porovnateľná s komunistickou Kóreou, tento článok má byť o inom. Je to oslava čestnosti a zásadovosti. Je o žene, ktorá prišla o prácu, ktorú tak milovala a to len preto, že vždy bránila tých, ktorí sa už sami brániť nevládali alebo nemohli. Za jej 20 ročného pôsobenia na riaditeľskom poste pomohla niekoľkým stovkám ľudí, nikdy nevyužívala svoje postavenie a nemala problém pomôcť ani pri hygiene, či toalete. Verila, že aj staroba môže byť krásna a to pre kohokoľvek a robila všetko pre to, aby to dokázala aj ľuďom, ktorých sa to bytostne týkalo. Dnes je Janka neskutočne nešťastná, pretože ju vyhnali od ľudí, na ktorých jej tak záležalo. Vzali jej jeden zo zmyslov života a teraz nevie, čo bude ďalej... A ja by som chcela tejto žene, ktorá je mojím obrovským vzorom povedať to, čo pri svojej práci počula len zriedka - ĎAKUJEM! Chcem sa jej poďakovať za ľudí, ktorých táto spoločnosť odvrhla a ona ich objala. Ďakujem za tých, na ktorých si druhí ukazovali a smiali sa a ona ich pevne vzala za ruku a hrdo kráčala vedľa nich. Ďakujem za ľudí, o ktorých šťastie vždy bojovala a oni si ani nepamätali, že vôbec existuje. Ďakujem jej za každý úsmev, pohladenie a zotretú slzu. Ďakujem za každého, komu dokázala rozsvietiť vo vyhasnutých očiach plamienok nádeje...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?