A prečo nie?!

8.4.2009 o 18:45 | Karma článku: 7.24 | Prečítané  1002-krát

Kamarát Anton mi nedávno povedal, že sa pozeral na blogy a ešte stále tam nevidel ten môj. Prekvapene som sa naňho pozrela: "A mala by som nejaký mať?"

Je síce pravda, že s touto myšlienkou som sa pohrávala už dávnejšie, ale moje druhé ustráchané "ja" ju hneď zavrhlo. Veď koho už len zaujíma môj názor? Mám vôbec silu a chuť konfrontovať sa s niekým, kto s ním nesúhlasí? Prečo by niekto chcel čítať o veciach, ktoré ma potešili, zarmútili, zaskočili či oslovili? Potom som sa však na to pozrela aj z druhej strany - a prečo nie?!Tak tu ma teda máte! Keď už si ma vaša rodina tak nanútene adoptovala, bolo by slušné sa predstaviť. Taaakže: - volám sa Lenka Romančíková - pracujem so starými ľudmi, ako i telesne a mentálne postihnutými - ako decko som sa najradšej šplhávala po stromoch a hrala s chalanmi futbal - dokážem si trafiť bedmintonovým košíkom do otvoreného oka (radím radšej neskúšať :-) - nikdy v kabelke nenosím pracie prášky, gély ani aviváže ( informácia pre tých, ktorí by sa ma chceli spýtať, či je sveter mojej kamarátky nový...) - milujem: - veci a budovy dýchajúce históriou - letný večerný vzduch - hranolky, čokoládu a marcipán - historické filmy a filmy s bojovým umením - nadovšetko si vážim: - priateľstvo, dôveru, úprimnosť - som veriaca a to sa určite odrazí aj v mojich príspevkoch, takže radím tým, ktorých slovo Boh irituje, aby sa môjmu blogu radšej vyhýbali! Tak, to bolo pár vecí o mne... Poviete si - nič výnimočné, úplne bežné (až na ten bedmintonový košík ;-). Ja naozaj nie som nejako špeciálne výnimočná, nevytŕčam z radu, ale moja práca výnimočná je. Pracujem s ľuďmi, ktorí si v živote zažili svoje. - niektorí tvrdo pracovali celý život a nakoniec im ostalo sotva na živobytie - niektorí sú od narodenia telesne postihnutí a okrem ich zdravotného stavu ich trápili aj sústavné neodbytné pohľady a šepkanie si ostatných - niektorí zbožňujú svoju rodinu, ktorá sa ich pri prvej príležitosti kvôli ich mentálnemu postihu vzdala.... Každá práca s ľuďmi, chorými či zdravými dá zabrať. Ale mne sa to všetko krásne kompenzuje. Neviem si predstaviť, kde inde by som sa toľko nasmiala. Tu je pár príkladov z "babičkinej truhlice": - keď sa konečne oteplilo, nahodila som šaty a poďho pracovať. Pani A. sa na mňa zadívala a pýta sa:"A ty ešte beháš v nočnej košeli?" - pani Š. som zobrala na vozíku na vychádzku. Stretli sme jej známu a tá sa jej pýta:"A kto Vás to vezie?" "To je moja kamarátka z detstva" - odpovedala Š. pohotovo. (na to, že mi ťahá na osemdesiatku vyzerám celkom dobre, no nie :-) - pani A. bola od rána veľmi nekľudná, stále sa pokúšala vstávať z vozíka a dožadovala sa odchodu, lebo zmešká. Pýtam sa jej:"A kam sa ponáhľate?" "Do školy", odvetila mi deväťdesiatročná teta. Keďže z praxe poznáme, že vysvetľovať jej, že už sedemdesiatpäť rokov do školy chodiť nemusí nemá význam, ukľudňovala som ju:"Dnes sú jarné prázdniny, do školy sa ide až v pondelok." Zvyšok dňa už pani A. sedela pokojne. - pani K.sa zas dožadovala odchodu domov, lebo ešte nenavarila svojím "malým deťom" (najmladší syn má okolo päťdesiatky). Upokojovali sme ju, že von nemôže ísť, lebo je všetko zamrznuté a dolámala by sa. Teta sa na nás rozhorčene pozrela:"A čo si myslíte, že tu budem ťahať šestnástku?" - pani T., ktorá si tiež myslela, že je v práci, hovorí mojej kolegyni:"Pani učiteľka, beriem si týždeň dovolenky,táto práca ma veľmi unavuje." - máme aj jednu klientku, ktorá je hlucho-nemo-slepá. Jedno ráno som sa pýtala pani F. ako sa vyspala. "Jój, veru zle. Tá nemá celú noc vykríkala." (zázrak, no nie? :-) A takýchto príbehov je oveľa, oveľa viac... Tak teda, teším sa, že môžem byť tu medzi vami a dúfam, že budeme spolu dobre vychádzať!

Hlavné správy

Z DOMOVA

Najlepšie komunikujúcim politikom je Kiska, anticenu získal Paška

Novinári ocenili aj komunikáciu Roberta Kaliňáka a Miroslava Beblavého.

ROZHOVOR

Hana Lasicová: V tejto rodine nikto nebol komunista

Milana Lasicu vyspovedala v knihe. Nie je to len zbierka klebiet zo známej rodiny.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Prekliate konope

Skutočnosť, že aj na Slovensku sa fajčí marihuana, nech je svedectvom, že represia neúčinkuje.


Už ste čítali?